NIKLOVÁ HUTA n.p. Sereď

Niklová huta n.p. Sereď

Z histórie podniku

Staňte sa aj vy ambasádorom petície Z čiernej na zelenú.

Objekt NIKLOVEJ HUTY v súčasnosti

Niklová huta v Seredi bola budovaná od roku 1961 a v čase najväčšej slávy zamestnávala 1400 zamestnancov. Posledná niklová ruda bola spracovaná v roku 1992 a národný podnik NHS bol daný do likvidácie.

Následne bol rozsiahly areál vtedy už bývalej NHS rozpredaný súkromným vlastníkom. Skupovali najmä výrobné haly, ktoré si však k ďalšiemu využitiu vyžadovali výrazné prerábky a modernizáciu.

Takmer všetky haly sú dnes využité, až na hlavnú dominantu – budovu bývalej „mlynice“, ktorá spolu so 100 metrov vysokým komínom, je dominantou bývalej NHS viditeľnou aj z rýchlostnej komunikácie R1.

Ďalšou dominantou viditeľnou už na prvý pohľad, je skládka lúženca, ako odpadu po výrobe niklu. Ide o asi 5 MILIÓNOV ton jemného prášku, ktorý je pri veternom počasí masívne rozfukovanýv smere vetra, veľa krát priemo na obec Dolná Streda a mesto Sereď.

Niklová huta Sereď bol socialistický podnik, ktorý po sebe zanechal obrovské environmentálne záťaže. Tie padli do súkromných rúk a štát sa tak zbavil zodpovednosti. Tridsať rokov neriešenia občanom stačilo. Petíciou Z čiernej na zelenú sa rozhodli poukázať na ohrozovanie životného prostredia aj zdravia obyvateľstva.  Teraz vyrážajú aj do ulíc a hľadajú dobrovoľníkov na zber podpisov.

Petícia Z čiernej na zelenú (www.zciernejnazelenu.sk) bola spustená v júni tohto roka a jej cieľom je získať čo najväčšie množstvo podpisov, ktorými budú môcť preukázať štátnym orgánom, že ľudia nezabudli a stále sa dožadujú riešenia záťaží pri niklovej huty v Seredi.

Petícia je adresovaná Ministrovi životného prostredia SR, Ministrovi pôdohospodárstva SR a Ministrovi zdravotníctva SR a žiada najmä

  • preskúmať právny stav záťaží,
  • funkčný monitoring a analýzu vplyvu na zdravie občanov a na životné prostredie,
  • projekt sanačných prác a jeho financovanie.

Petičný výbor spolu s prihlásenými dobrovoľníkmi vyrazí počas víkendu 19.-20. septembra do ulíc. Zber podpisov bude prebiehať vo viacerých mestách Slovenska, nakoľko záťaže pri niklovej hute ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov nielen v Seredi, ale aj v okolitých mestách a obciach.

Čierne čiastočky polymetalického prachu, ktorý tvorí skládku pri niklovej hute totiž vietor rozfukuje až do vzdialenosti 50 kilometrov od skládky. Viac ako 600 ton týchto čiastočiek tak každoročne znečistí ovzdušie aj v mestách ako Trnava, Nitra, Sládkovičovo, Hlohovec, Piešťany či dokonca Bratislava.

Pridať sa medzi dobrovoľníkov, ktorí budú zbierať podpisy priamo vo vašom meste, môžete vyplnením registračného formulára na tomto linku: https://forms.gle/PVRefPxqEJdYVvQWA

Ak nemáte čas venovať tomuto problému viac ako minútu, petíciu je možné podpísať aj online na adrese:   https://bit.ly/z-ciernej-na-zelenu

VYSKÚŠAJTE SI BYŤ NA JEDEN DEŇ AKTIVISTOM 🙂 Ďakujeme za akúkoľvek podporu.

4 Odpovede

  1. Ja chcem len toľko k tomu povedať ze keď už to nikto nerieši 30 rokov, dokonca viem ze dlho to polievali niekoľko rokov, nemohla sa tam na voziť aspoň hlina z tých skladov na okoli, ako sú Amazon a podobne, verím ze by aj oni pomohli a prispeli a na tu hlinu keď by sa tam pokryla ta vrstva by sa zasadila tráva, skôr by to vyrostlo aj rôzna zelina a podobne a nemuselo to cele roky zorsfukavat po okolí. Keď sa to nedá odviez tak aspoň takto. Aby to za rástlo a v zime sa sánkovať potom.

  2. Vies, Roman, keby sa nasiel nejaky samaritan, ktory by ten dovoz a upravu zaplatil tak….. Ale nenasiel sa.

  3. Dokonca niekedy mali o to Nemci záujem o ten luzenec, tam to malo ísť to bolo niekedy keď Končila Niklovka. Ale vtedy že to nechcela vláda predať, nevieme to niekde vyhľadať v archíve? Nikde musia byť aj záznamy o tom.

  4. Projekt rýchlej likvidácie skládky luženca nevyšiel
    Mestská samospráva v Seredi pred dvoma rokmi iniciovala ambiciózny projekt, v rámci ktorého by celá skládka mohla byť odstránená v horizonte približne 10 rokov. Partnerom mala byť nemecká firma WAX, ktorá garantovala, že ročne zo Serede vyvezie do zahraničia 600-tisíc ton luženca. Na prípravných prácach sa zúčastnili odborníci zo slovenských a zahraničných univerzít, pričom vlastník skládky mal možnosť participovať ako hlavný dodávateľ. Projekt, ktorý mal byť financovaný z fondov Európskej únie, sa však nakoniec nerealizoval. Dôvodom bola najmä neochota firmy Ferroport, pre ktorú je z finančného hľadiska výhodnejší predaj luženca vo vlastnej réžii.
    V 2004